Ako organizátor projektu by som rád v nasledujúcom článku popísal svoje dojmy a zaujímavé novinky z exkurzie na RWTH Aachen a veľtrhu Medica Düsseldorf 2010. Na začiatok nieľkoko slov o tom, ako celý tento nápad a projekt vznikol. Ako študenti technickej univerzity sme síce každý rok chodili na veľtrh Cebit do Hannoveru, no v septembri 2009, na konferencii trendy v Biomedicínskom inžinierstve, som sa od Doc. Lhotskej dozvedel o výstave Medica, konanej každoročne v Düsseldorfe. V apríli 2010, po návšteve nie veľmi kvalitnej výstavy Pragomedica, som začal premýšlať o tom, že tak, ako sme s kolegami každý rok organizovali návštevu veľtrhu Cebit, bolo by užitočné navštíviť aj veľtrh Medica. Pôvodne sme rátali len s jedným autom, ao tomto nápade som sa zmienil aj Ing. Havlíkovi. Ten si pri konzultáciach diplomovej práce uvedomil, že ak by sme išli na Medicu do Düsseldorfu, bolo by dobré návštevu spojiť s návštevou RTWH Aachen a ponúknuť túto možnosť viacerým. Spočítal som predbežne náklady, zistil počet záujemcov a projekt bol na svete.

Vypracovali sme projekt súťaže Fondu študentských projektov a oslovili niekoľko výrobcov lekárskej techniky, či by nechceli dať nejaký finančný sponzorský dar. Niektorí z nich prispeli aspoň symbolickou čiastkou, ale ako sa hovorí, keď neprší, aspoň kvapká. Z rektorátu sme rovnako dostali minimálnu sumu, nehovoriac o tom, že s ich čerpaním boli tak neskutočné problémy, že to bola medvedia služba. Najviac finačných prostriedkov nám nakoniec poskytla zo svojich zdrojov Doc. Lhotská, pod podmienkou, že zúčastnení vypracujú krátke správy o tom čo videli na RWTH Aachen a veľtrhu Medica. Tieto budú postupne uverejnené na tomto webe. Zariaďovanie vštkých potrebných náležistosí zabralo vyše mesiaca. Od ubytovania, leteniek, lístkov na vlak, vstupeniek na veľtrh Medica, až po exkurzie na RWTH Aachen. V tomto by som rád poďakoval Doc. Lhotskej za promptné zabezpečenie leteniek pre všetkých zúčastnených - len vďaka nej sme sa nemuseli presúvať vlakom cez celé Nemecko. Rovnako by sme bez nej nedokázali prekonať neochotu rektorátu pri čerpaní finančných prostriedkov z grantu FSP. Ale je to už je iný príbeh, smutný príbeh o byrokracii, klamstvách a neúcte k študentom, ktorého vyústením bola nielen strata mojho času a prostriedkov, ale aj vyvinenie sa zodpovedných a prekrútenie pravdy tak, že celá vina za vzniknutú situáciu bola nakoniec v duchu absurdného Kocúrkova hodená na mňa.

Nakoniec sa ale všetko vyriešilo a 16.11.2010 sme s dvojhodinovým meškaním úspešne odleteli do Düsseldorfu, odkiaľ sme sa vlakom dopravili do Aachenu a ubytovali v miestnom Jugendherberge. Hneď na druhý deň nás čakala prvá z exkurzii na RWTH Aachen, ktoré boli vždy s maximálne hustým programom a výnimočne zaujímavé. Všetci zúčastnení mali jedinečnú možnosť vidieť ako sa vyučuje a robí veda „na západe“. Z mojho pohľadu, veľmi zaujímavé bolo rozprávanie Prof. Blažka o tom, ako funguje miestna technická univerzita: od podmienok pre štúdium magisterských oborov (akým je aj biomedicínske inžinierstvo), cez podmienky a priebeh doktorandského štúdia, či participáciu univerzity na rôznych projektoch v komerčnom sektore, po celkový spôsob financovania - tu treba podotknúť - bez zbytočného mrhania finančných prostriedkov. Pretože je zložité vybrať špecifickú vec, ktorú pokladám na RWTH Aachen za najzaujímavejšiu, rád by som tu urobil krátky prierez toho, čo sme videli.

Na Inštitúte pre vysokofrekvenčnú techniku to bola bezodrazová komora a meranie srdečnej tepovej frekvencie pomocou vysokosenzitívnej kamery. Veľmi zaujímavá bola návšteva Inštitútu na výrobu materiálov, kde sme videli miestnosť s čistotou triedy 100 na výrobu elektronických mikročipov určených na implantáciu do organizmu, napríklad ako súčasť systému zabezčujúceho tzv. „umelé oko“.

Na Ústave medicínskej informatiky sme videli návrhy a vývoj telemetrických systémov na sledovanie životných funkcií, prípravok na simuláciu dialýzy a nakoniec implantát na reguláciu mozgomiešneho moku u hydrocefalitikov.

Na univerzitnej klinike sme navštívili pracovisko nukleárnej meidcíny, kde nám otvorili tzv. cyklotrón, ukázali prístroje na pozitronovú emisnú tomografiu a gamma nôž. Univerzitná klinika je skutočne „futoro“ stavba, porovnateľná s ikonami postmodernej archtektúry ako Le Centre Pompidou v Paríži. Samotná budova bola stavaná 40 rokov a náklady na jedno lôžko bez pacienta predstavujú 1000 euro na deň. Veľmi pozitívne musím hodnotiť prednášku o tejto klinike, napriek tomu, že bola v nemčine a nie všetko som rozumel, čo ale bohato vykompenzoval prednášajúci svojím zanietením a nadšením, takže nakoniec som mal z prednášky lepší dojem ako z mnohých prednáškok na ČVUT.

Tu je na mieste spomenúť aj zaujímavú exkurziu a prednášku Věry Blažkové „Po stopách Karla IV. v Cáchach“, ktorá aj keď bola z úplne iného odboru, podala nám pútavo veľa zaujímavých historických faktov o meste Aachen, vrátane vysvetlenia, prečo sa Aachen v češtine nazýva Cáchy.

Tak, a skôr ako sa presunieme na veľtrh Medica, musím spomenúť jednu „pikošku“, ktorá mala úspech minimálne taký, ako futuristická RWTH. Tou bol dvojkĺbový autobus mestskej hromadnej dopravy, ktorým sme sa museli za každú cenu odviezť. Takže sme si pekne počkali na zastávke MHD, pokiaľ pôjde dvojkĺbový autobus, a potom sa už len tešiť, ako bude zatáčať do pravouhlej zákruty. Ďalej sme v meste navštívili povestnú študentskú „Kneipe“ s názvom Labyrinth, ktorú nám poradil Prof. Blažek. Aj týmto mu ešte raz vďaka, veď nám poradil veľmi dobre: banánové pivo a plný tanier gyrosu za prijateľnú cenu sa skutočne len tak niekde zohnať nedá!

A teraz už niekoľko slov o výstave Medica v Düsseldorfe. Výstava bola skutočna veľká, aj škálou predstavnených produktov, aj rozmerom výstavných plôch. Najprv sme si prešli dve haly, kde boli nemocničné postele a gynekologické kreslá na všetky spôsoby. Potom sa konečne začali objavovať zaujímavejšie zariadenia akými boli napríklad: zariadenie istej českej firmy na cryochirurgiu, ktoré nám dokonca ukázali v praxi; ďalej prístroje na čistenie čriev a kontrolu ich obsahu; prístroje na úpravu pleti kyslíkom. Veľmi ma zaujal prístroj na spracovanie nemocničného odpadu, do ktorého nahádzali injekčné striekačky, topánky, papier, no proste všetko a nakoniec sa to celé nejako rozmixovalo a vyšla z toho podivná hmota podobná hline. Nasledoval nekonečný rad ultrazvukov, EKG, EEG, gumených rukavíc a iného spotrebného materiálu. Keby sme mali hodnotiť, čo patrilo medzi najväčšie „highlights“, určite by to bol model simulácie pôrodu pre budúcich gynekológov. Ďalej sme videli rôzne napodobneniny prístrojov od čínskych výrobcov, ktorých design sa vôbec nehodil do zdravotníckého prostredia a taktiež o ich funkcionalite by sa dalo polemizovať. Príkladom bol čínsky predajca, ktorý nám ukazoval svoje nástroje spôsobom rovnakým, ako sa predáva čínsky tovar na Pražskej tržnici v Holešoviaciach. Menšie „faux pas“ sme zažili pri prístoji, ktorý vyzeral ako tester 12 zvodového EKG, no nakoniec sa z toho vykľul prístroj na revízne kontroly a kontrolu únikových prúdov na lekárskych zariadeniach (príčinou bola asi tá pekná slečna čo pri ňom stála).

Posledný večer sme si prešli nočný Dusseldorf a navštívli Weihnachtsmarkt, kde sme si dali výborný „Glühwein“. Zvyšok večera prebehol rýchlo, kôli rannému letu sme prespali na letisku, a tam som sa aj zobudil s vytiahnutými a zviazanými šnúrkami na topánkach (vyník sa stále hľadá!). No a tak, síce mierne spoločensky unavení, ale plný nových poznatkov a informácií, sme sa úspešne vrátili do Prahy.

Rád by som vyjadril poďakovanie doc. Ing Lenke Lhotskej, Ing. Jánovi Havlíkovi za pomocou pri organizácií projektu a prof. Blažkovi za sprostredkovanie exkurzií na RWTH Aachen a univerzitnej klinike.

Bc. Jakub Parák 9.12.2010